Dlho som premýšlal nad tým ako začať moju novú „blogovú éru“. Veľmi by som si prial, aby človek, bežný návštevník, neprečítal len úvodných pár viet a už stlačil hore v ľavo vo svojom prehliadači tlačidlo „naspäť“. Práve preto som si povedal, že musím písať články, ktoré by oslovili ľudí a hlavne písať hodnotné články, ktoré budú mať určité posolstvo, určité zamyslenie sa nad danou vecou.

V tomto článku, by som rád poukázal na alarmujúci problém u mladých ľudí. U mladých pilne študujúcich ľudí, ale aj u mládeže, ktorá je v tomto živote „stratená“.

Dovoľte mi začať. Vezmime si klasický model výchovy rodičov u malých detí, ktoré vstúpia na svoju cestu za vzdelaním na základnej škole. Prvé roky sú nádherné. Spoznávame úplne iný svet, nových ľudí, rodia sa najlepšie kamarátstva, obľubujeme si rôzne predmety v škole a občas aj robíme na truc učiteľom.

Doma nám potom hovoria, že sa musíš dobre učiť, aby si nehneval nás rodičov a ani pani učiteľku. A už tu vzniká prvý známy fakt. Naozaj sa mám snažiť dobre sa učiť len preto, aby som nesklamal svojich rodičov, alebo nebodaj učiteľa? Takto v tom má mladý študent dosť veľký chaos a navykne si na tento fakt už od malička. Končí základnú školu, dostáva sa do ďalšieho „nového sveta“ a tým je stredná škola.

Stredná škola mladému človeku prinesie mnoho nového. Nadobúda znova iný pohľad na vzťahy, či už v škole alebo medzi ľuďmi. Začína sa nová etapa života. Na študenta sú mierené určité nátlaky zo strany školy a rodičov a žiak sa usilovne snaží len preto, aby nedošlo k sklamaniu. Mladý človek je natoľko stratený a nevie čo chce, že sa musí nechať ovyplyvňovať druhými. No buhužial, v dnešnom svete keď sa spýtate náhodne študenta, prečo si vybral konkrétne túto školu, odpovie Vám nasledovne: „lebo tam išiel aj Jožo“ alebo „lebo tam je v pohode matika“ alebo najlepšie „tam sa skoro nič neučí“. Tak si vezmime teraz tento fakt a pozrime sa do mysle týchto mladých ľudí. Majú títo ľudia v živote určený svoj cieľ? Chcú v živote niečo dosiahnuť?

Viete, veľa ľudí žije v peknej domienke, že keď vyštudujú kvalitnú vysokú školu, dostanú výborné zamestnanie s nádherným platom, no bohužial dnes je realita úplne iná. Týmto nechcem zhadzovať ľudí, čo sa naozaj trápia na takejto kvalitnej univerzite a ani vysokoškolských profesorov, no musíte si otvoriť oči a zamyslieť sa, že vo svete aký je tam vonku sa uchytia práve tí, ktorí majú buď nižšie vzdelanie, tí ktorí na hodinách poväčšine spali, tí ktorí nemali čisté jedničky ale práve tie štvorečky a hlavne tí, ktorí budú vedieť plávať v živote.

Je pekné byť zastrešený nejakou medzinárodnou firmou s výborným platom, no pre mňa osobne to nie je istota do budúcna. Viete, že pracovný pomer sa dá ukončiť rôznymi spôsobmi a najrýchlejšie je okamžitým ukončením v skúšobnej dobe bez udania dôvodu. A tak tento mladý človek lieta z jednej firmy do druhej, ale možno sa niekde chytí a zostane tam. Posnaží sa kariérne rásť, založí si rodinku a nastáva klasický prípad „vysnívaného života“. Ale čo keď ten človek túžil po slobode, po flexibilnom pracovnom čase, po určitých hmotných veciach, ktoré aj on sám vie, že si zo svoho platu bude môcť dovoliť až o pár rokov a pri najhoršom vôbec. Prečo? Je to jednoduché.

Človek, už keď spadne do svojho „pracovného stereotypu“ nedokáže riskovať. Nedokáže odhodlať sa k razantným zmenám vo svojom živote. Zoberme si príklad už spomínaného „vysnívaného života“, kde už má človek zázemie a klasický životný štýl, a tu zrazu zazvoní kamarát so super nápadom pre budúci biznis a vybral si práve Vás lebo vie, že s vami to potiahne k úspechu. Vám, ajkeď sa tento nápad páči, budete ho musieť odmietnuť s tým, že sa nebudete môcť vzdať zamestnania, veď predsa máte rodinku, nedostatok času a záväzky. No a tak sa tento kamarát obáti na niekoho iného. Po rokoch ho stretnete ako vystupuje z krásneho vylešteného fára a pýtate sa ho: „kde pracuješ?“ a on Vám odpovie: „kamarát, ja už nepracujem, užívam si“. Vtedy príde na človeka nesmierny pocit sklamania a pýtania sa samého seba: „prečo som do toho nešiel?“, „prečo som zahodil takúto šancu?“. Tak sa vrátite domov a pôjdete spať, no predtým si nastavíte budík na 6:00 a zaspávate s pocitom, že zajtra je znova nabitý pracovný deň.

Vráťme sa ale k téme.

Lenže väčšina nás mladých nemá inú možnosť, alebo lepšie povedané o nej nevedia. Povedzme si niečo o samorealizácií a o podnikaní.

Už doma a v škole počujú od rodiny, učiteľov, kamarátov, že podnikanie je zlo. Je to určitý druh zla, ktorý Vás pripravý buď o všetko, čo máte alebo aj o to, čo nemáte. Omyl. No v niektorých prípadoch možno áno, ale v každom risku sú dvoje možnosti. Áno priznávam, je to určitý risk, ktorý si zvolí len pár percent vyštudovaných ľudí, no keď sa im tento risk premení na zisk, rýchlo pochopia, že vysedávanie v kancelárií je pre tých ,ktorý to neskúsili. Viete, podnikanie je určitý druh slobody. V podnikaní Vás nikto neobmedzuje, nemáte daný strop do ktorého môžete naraziť a ani pevne stanovenú pracovnú dobu, ktorej sa musíte držať. Podnikanie je o schopnostiach a o kvalitných ľuďoch.

Kde nadobudnúť takéto schopnosti?

Ak si zvolíte „pozíciu“ podnikateľ, určite sa pýtate ako začať. No jednoducho. Musíte si v hlave usporiadať všetky myšlienky a nápady s čím chcete prísť na trh, alebo čo pritiahnuť na ten náš. Ak ste tak urobili musíte sústrediť všetky svoje sily na tento proces. No ešte stále som si neodpovedal na otázku.

Deti podnikateľov to majú jednoduhšie. Tipy a triky ich vedia naučiť ich rodičia alebo známi, ktorí si už s podnikaním odžili svoje. Takéto informácie sú na nezaplatenie!

No ak takúto možnosť nemáte, je tú aj druhá alternatíva a ňou je vyskúšať organizácie, ktoré takýmto schopnostiam učia. Väčšinou to tak býva, že do spoločnosti musíte vložiť úvodný kapitál a prejsť si úvodnými seminármi. Spoločnosť sa môže zamieriavať na rôzne smery. Pre vňčšinu to sú známe smery ako napríklad finančného zamerania, parfumérií atď. Osobne s takýmito inštitúciami mám skúsenosti a nepoviem na ne ani jedno zlé slovo. Teda, lepšie povedané, na menšinu nepoviem ani jedno zlé slovo. Je udivujúce, že väčšina mladých, keď za ními prídete s ponukou, aby aj oni skúsili takúto vec, tak to jednoducho „ofrfle“ s vetami typu: „to nie je pre mňa“, „na to treba peniaze“, „somarina“. Je ťažké nájsť si vhodného partnera na takýto biznis.

Hlavné a najpodstatnejšie je, že práve v takýchto organizáciach a v organizáciach podobných môžete nájsť „zlatú baňu“ schopností, ktoré ponúkajú ľudia, ktorí sú buď špičkovými obchodníkmi, mentormi psychológmi atď. Je ale nesmierne dôležité natrafiť na tú správnu spoločnosť.

Ako celkový proces prebieha?

Do firmy prídete ako niekto, kto ešte nemá jasnú predstavu ako a čo bude v danej spoločnosti robiť. Niekto, pre koho je toto všetko nové. Niekto, kto má veľké oči. Väčšinou do firmy vstupujete aj so svojím mentorom, ktorý je ochotný poskytovať Vám všetky potrebné informácie a stáva sa z neho Vaša opora. Tento človek by Vás mal naučiť všetko potrebné, aby dosiahol určitú zmenu vo vašom vnímaní a v správaní. Musí Vám ukázať všetky možné nástroje ako sa stať kvalitnejším človekom, ktorý keď si niečo zaumieni, pôjde si za tým. Takýchto ľudí je málo, no keď na takého natrafíte, vyhrali ste. Potom je už len na Vás, či jeho dobre mierené rady využijete. Je nesmierne dôležité, aby ste mentora počúvali a riadili sa jeho nádovmi, pretože takýto človek už skúsenosti s podnikaním má a snaží sa do neho zasvätiť aj Vás. Snažte sa veľa pýtať, stanovovať si krátkodobé, strednodobé a aj dlhodobé ciele, dávať si záležať na plnení úloh a hlavne dať si na papier to, čo chcem v živote dosiahnuť a podľa toho aj postupovať. Potom je už len na Vás, či ostanete v dannej firme, alebo sa vydáte vlastnou cestou, ale ten základný balík už máte.

Okrem toho, že ste nadobudli určité schopnosti, pracovali ste aj na svojom osobnostnom rozvoji. Budete človek vnímavejší, človek, ktorý má čo povedať a budete mať chuť viesť druhých ľudí, keď ich uvidíte ako márne blúdia vo svojom živote.

Čo je to osobnostný rozvoj?

Je to vec, ktorá sa nedá opísať slovami. Je to zakotvené v každom človeku, no je len na ňom ako si ho „vypracuje“. Beriem to ako životný elán, ktorý si treba rozširovať o nové poznatky. O nové skúsenosti, ktoré si človek odžije pri biznise, ale aj v bežnom nepracovnom živote. Je to mechanizmus, ktorým dokážeme riešiť pre niekoho náročné úlohy ľavou – zadnou. S týmto rozvojom sa spája aj vyžarovanie, ktoré z Vás bude vidieť už na desať metrov. Budete sa cítiť ako všemocný a mať chuť dosahovať pre niekoho nereálne ciele. Je to krásny pocit, ktorému prajem každému z Vás.

Týmto článkom by som chcel upriamiť pozornosť mladých ľudí a nakopnúť ich k tomu, aby neskončili ako „ovečky“ ktoré vidíme každodenne vchádzať do veľkých budov spoločností, ale snažiť sa byť osobou, ktorá sa na týchto ľudí pozerá z najvyššieho poschodia 🙂