Už ako malí sme chceli byť ako slávni hrdinovia rozprávok, kozmonauti, smetiari a policajti. Zaspávali sme s myšlienkami: „keď raz budem veľký budem ako on!“ Tie časy sa rozplynuli vekom. Čas, ktorý nás dostal do prostredia starších ľudí. Vek, ktorý nám ponúkal iné vzory, iné myšlienky, z ktorých sme si vyvodili vlastné názory a chápanie. Človek, ktorý takéto vlastné názory a vlastné presvedčenie nemal, skončil väčšinou „zmanipulovaný“ prostredím v ktorom žil.
Vezmime si jednoduchý prípad pubertiakov, ktorí už na základnej škole objavujú ľahké drogy. Stačí jedna osoba, ktorá príde do triedy s krabičkou cigariet a upriami na seba všetku pozornosť. Je to akýsi druh adrenalínu, skúšania zakázaného. Toto je jednoduchý príklad, no platí pri väčšine prípadov. Je len na človeku, či sa nechá ovplyvniť rečami, skutkami a názormi toho druhého. Osobnosť tak možno aj nevedomky preberá správanie a názory od jeho „mentora“ a upozorní ho, v tom lepšom prípade človek, ktorý ho dobre pozná. Takto sa stráca vlastné chcenie, vlastná idea a snaží sa meniť si svoj svet na svet druhého s cieľom žiť ako daný jedinec. Tak je to napríklad aj v zamestnaní. Prečo nevystúpite z radu? Prečo chodíte denno denne do práce a napĺňate tak cieľe niekoho iného. Niekoho, kto má zaparkované pred budovou najkrajšie auto, vystupuje zo štandardu a prechádza kanceláriou s miernym úsmevom? Existuje aj ďalších „prečo“, no podľa mňa je to obava. Obava o prežitie, o stratu príjmu. Jedná sa o risk! Najhlavnejšia vec je 100 % presvedčenosť samého seba, že to, čo si stanovím aj splním.
To znamená, že keď som si napísal na a4 veľkým hrubým písmom, že chcem byť do 5 rokov taký a hentaký človek, s príjmom xx eur, rozsiahlym majetkom a nezastaviteľným rastom, tak to aj splním a obetujem všetko, čo je v mojich silách. Toto sa odhodlalo spraviť 20 % populácie podľa Paretovho pravidla, ktoré hovorí, že 20 % ľudí na svete vlastní 80 % peňazí a naopak 80 % ľudí vlastní zvyšných 20 %.
V čom sú títo ľudia iní? Čoho im boh nadelil viac ako nám ostatným? Odvahu! Odvahu zmeniť svoj život, svoje správanie, návyky a spôsoby. Títo ľudia mali stanovený svoj cieľ jasne a stručne. Postupne sa riadili bodmi, ktoré zaručovali dosiahnutie daného cieľa a tak sa dostali na úroveň, ktorú chápe možno zle ovplyvnený človek ako napr: „tí boháči“ alebo „namyslenci.“ Ďalšie slová a narážky vašu osobu si vypočujete za to, že ste sa snažili a dosiahli vlastným úsilím nejakú hodnotu. Nechcem vás týmto odradiť. Myslím si, že názory druhých ľudí, ktorí pre vás nie sú dôležití vám môžu byť ukradnuté.
Ovplyvniteľnosť zasahuje v značnej miere aj na rozhodovanie človeka ako takého. Zoberme si snaživého študenta, ktorý má ambíciu stať sa najlepším režisérom seriálov na slovensku a aj v zahraničí. Tento chtivý a ambiciózny mladý muž sa so svojou myšlienkou podelí so svojim kamarátom a ten mu na oplátku podá nepríjemné názory a tým vás zneistí. Totálne sa rozpadne váš plán v mysli a vy so sklonenou hlavou si poviete: „áno mal asi pravdu.“ Stačí pár takýchto názorov a odpovedí od kamarátov a už je cieľ zažehnaný.
Zapamätajte si jednu vec. Nikdy, ale nikdy neklesnite na úroveň myslenia za druhých. Máte svoje presvedčenie a naozaj, pokiaľ nemáte pádne argumenty, ktoré po vašom premyslení dávajú za pravdu človekovi, ktorý je v danej veci zbehlý. Takáto osoba vás zbytočne rozladí a ešte aj dostane na jej hladinu.
Buďme silní. Dokážme ostatným to, že vieme vystúpiť z radu a dosiahnuť to, čo sme si zaumienili! Nedajme sa ovyplyvniť ľuďmi, ktorí z vás cítia pozitívnu energiu a chcú vám ju aj napriek vašej radosti zobrať úmyselne, možno zo závisti. Konkrétny článok som nepísal s cieľom poskytnúť vám tu presné informácie ako si zostaviť životný cieľ a tipy ovplyvniteľností, ale prinútiť čitateľa trocha zamyslieť sa nad sebou a pozrieť sa tak trochu to jeho chcenie v budúcnosti.
Cestu si tvoríme sami, tak snažme sa vydať zo seba maximum, aby práve táto naša životná cesta bola pre nás potešením a pravidelnou dávkou pozitívnej energie a radosti.